Pohľad na areál Horného hradu. Foto: J. Beljak.

Poklad bronzových predmetov sa našiel na kóte 473 m.n.m. nad dnešným sútokom Hrona a Slatiny, na severozápadnom svahu Pustého hradu. Stalo sa to v roku 1944 pri kopaní zákopov počas druhej svetovej vojny. Poklad bol uložený pod asi 8 metrov vysokou skalou. Už samotná skala dodáva tomuto miestu nádych tajomnosti. Svojou štruktúrou a vzhľadom sa výrazne odlišuje od ostatných skalných útvarov, ktorých je na severozápadnom svahu Pustého hradu mnoho.
    Samotný nález má však aj svoju novodobú históriu. Po nájdení partizánmi v roku 1944, bol pravdepodobne rozdelený na niekoľko častí. Prvú (najpočetnejšiu) ohlásil v roku 1946 Š. Mozola a nálezu sa ujal G. Balaša. Druhú časť depotu získal v roku 1971 P. Kuka od nálezcu L. Škodu. V roku 1981 sú publikované ďalšie dva bronzové náramenné kruhy šalgotarjánskeho kruhu, ktoré sú uložené v súkromnej zbierke v Komárne. Zatiaľ posledná časť tohto depotu bola objavená v roku 2001 J. Beljakom a L. Nemcom počas archeologického výskumu V. Hanuliaka na Pustom hrade.
    Uvedený hromadný nález bronzov je datovaný do stupäov BC2 až BD doby bronzovej a zodpovedá horizontu Ožďany, charakteristickom pre depoty pilinskje kultúry na Slovensku. Vynára sa otázka, ako sa dostal pilinský výrobok do oblasti lužickej kultúry. V. Furmánek to vysvetľuje významom Pustého hradu ako centra diaľkového obchodu. Dôležité je aj miesto a dôvod uloženia pokladu. M. Novotná predpokladá uloženie pod skalné bralo z dôvodu ľahkého rozlíšenia voči okolitým skalám, alebo dôvod kultový (sútok Hrona a Slatiny dnes aj v minulosti). Spomínaný depot totiž obsahuje bronzy prestížneho charakteru, ktoré mali svoje miesto v spoločensko-mocenskej a kultovo-náboženskej sfére.