Aktuálna letecká fotografia Dolného a Horného Pustého hradu (15.4.2013 - Ján Beljak AÚ SAV).

Archeologický výskum na Pustom hrade v roku 2012

Projektu Letnej školy archeológie sa v roku 2012 zúčastnilo viac ako 120 študentov stredných a vysokých škôl. Okrem zástupcov z vysokých škôl zo Zvolena a Banskej Bystrice, to boli predovšetkým študenti archeológie zo Slovenska, Poľska, Česka a Maďarska, ale aj 24 študentov univerzity tretieho veku v rámci projektu Zelená pre seniorov. Denne na výskume na Pustom hrade pracovalo počas mesiacov júl a august 2012 priemerne 50 študentov. Ich vedenie a výučbu zabezpečovali predovšetkým archeológovia Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre a Katedry archeológie UKF v Nitre (Ján Beljak, Noémi Pažinová, Ondrej Žaár, Bohuslav Šebesta, Dominik Repka), Kristína Kučeráková (Trnava), Maxim Mordovin (Budapešť), Dieter Bartz (Mainz) a Pavol Maliniak (B. Bystrica). Počas siedmich týždňov výskumu sme na Dolnom hrade preskúmali plochu väčšiu ako 510 metrov štvorcových. Z interiéru a exteriéru kráľovskej obytnej veže – donjonu draci odstránili a vyviezli takmer tisíc kubíkov zeminy a sutiny.

Výskum a konzervovanie odkrytej architektúry na Pustom hrade už 21 rokov financuje Mesto Zvolen. Tento rok projekt Letnej školy archeológie opäť podporil Medzinárodný vyšehradsky fond. Podarilo sa tiež zabezpečiť podporu archeologického výskumu aj z programu Obnovme si svoj dom Ministerstva kultúry SR, Nadácie Orange, a vedeckých grantov Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre a Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Archeologický výskum sa v roku 2012 koncentroval na odkrytie východnej a severnej steny kráľovskej obytnej veže na Dolnom Pustom hrade, na nádvorí Dolného hradu boli sondy umiestnené v blízkosti hlavnej vstupnej brány v západnej línii stredovekého opevnenia. Poslednou skúmanou plochou bol priestor brány v tzv. spojovacom múre.

Kráľovská obytná veža aj dnes udivuje svojimi rozmermi. Jej základ v exteriérovej časti disponuje rozmermi 19,8 x 19,9 metra a interiér zaberá plochu 13,3 x 13,3 metra (takmer 180 m2). Táto stavba z prvých desaťročí má múry hrubé 3,3-3,4 metra a vysoká bola najmenej 20-25 metrov. Svojou architektúrou upozorňuje na výstavbu pod vedením architekta zo západnej Európy, ktorý bol v službách uhorského kráľa Ondreja II., resp. Bela IV. Po výskume v roku 2012 je jej pôdorys kompletne odkrytý a pripravený na nevyhnutnú následnú konzerváciu - tak aby tento vzácny objekt mohli v blízkej budúcnosti plnohodnotne využívať návštevníci Pustého hradu. Ak sa podarí v ďalšej sezóne zabezpečiť dostatočné množstvo finančných prostriedkov – tak by sa mala podariť doskúmať zvyšná plocha v interiérovej časti veže a pôvodný vstup do jej prvého podlažia.

Po odkryve hlavnej vstupnej brány Dolného hradu v roku 2011 sme tento rok pristúpili k výskumu brány v tzv. spojovacom múre. Napriek značnému narušeniu pôvodnej nálezovej situácie koreňmi po viac ako 200-ročnom dubovom poraste sa nám podarilo odkryť bránu z polovice 13: stor. s pôvodnými architektonickými článkami ostenia. V stratigraficky nižšej vrstve sme objavili urnový hrob z doby bronzovej. Tento nález bol nečakaný, ale má svoje logické vysvetlenie – nakoľko na Hornom aj Dolnom hrade Pustého hradu sa v dobe bronzovej nachádzali výšinné osady a ich obyvatelia svojich zosnulých pochovávali v ich blízkosti. Podobná situácia je na neďalekom Sitne.

Na nádvorí Dolného hradu boli výskumom v troch sondách pri západnej línii opevnia potvrdené horizonty osídlenia z neskorej doby kamennej, doby bronzovej, laténskej a vrcholného stredoveku. Mimoriadne zaujímavé sú predovšetkým keramické fragmenty bohato plasticky zdobenej 5000 rokov starej keramiky badenskej kultúry a torzá nádob z vrcholného stredoveku z 13. a 14. stor. Posledne spomínané nálezy potvrdzujú hypotézu, že po dostavbe pohodlnejšieho Zvolenského zámku v posledne štvrtine 14. stor. sa králi preniesli práve tam a Dolný Pustý hrad začal pustnúť. Z Dolného hradu totiž vôbec nedisponujeme archeologickými nálezmi z 15. stor.

Ján Beljak (vedúci archeologického výskumu)