Menšia veža vybudovaná na nižšom výbežku hradného vrchu reprezentuje dodatočné rozširovanie pôvodného Horného hradu z 12. storočia. Hranolová obytná stavba s rozmermi 11,2 x 11 m bola vybudovaná zrejme v 2. polovici 13. storočia. Prízemie prístupné samostatným vstupom z nádvoria poskytlo množstvo nálezov, ako sú zlomky keramiky, zbrane a kostené predmety. Okrem nich sa našli aj nerazené mincové kotúčiky, ktoré predstavujú materiál pre falšovanie rakúskych mincí a falzum viedenského fenigu českého kráľa Přemysla Otakara II. (1251 - 1276). Najmladšie nálezy z veže pochádzajú z 15. storočia. Medzi nimi je nádobka s rytou vlnovkovitou výzdobou a zlomky gotických pohárov. Vežu obklopuje obranná priekopa, ktorú na čelných stranách doplňuje masívny zemný val. Ich vybudovanie zrejme súvisí s pobytom Jiskrovských vojsk na hrade. Jiskrovci zrejme rezignovali na obranu rozsiahleho hradného opevnenia a vybudovaním valov a priekop hrad rozdelili na menšie pevnôstky. Obdobie vojnových stretov medzi Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom z Brandýsa prinieslo aj zánik veže.